V tomto predsviatočnom období sa rok čo rok všetky detské čižmičky presúvajú z tmavých kútov chodieb na okenné parapety. Osvetlené mesačným svitom, naoko prázdne a predsa plné detských želaní. Je to čarovná chvíľa, ktorá sa v kalendári volá 6. december, no medzi deťmi je skôr známa ako Deň svätého Mikuláša.
Tento rok nebol výnimkou a Mikuláš navštívil aj mesto Svidník. Niesol so sebou posolstvo lásky medzi ľuďmi. A že jej mal na rozdávanie, dokázal každý úsmev ktorý svojim slovom vyčaril. Jeho túlavé nohy sa nielenže prechádzali mestom, ale zavítal najmä medzi detí v materských školách: do Špeciálnej materskej školy, Materskej školy na Ul. generála Svobodu, Ľudovíta Štúra a na Ulici 8. mája. Jeho príchod sa odrážal v tvárach najmenších. Radosť, strach, zvedavosť, očakávanie i prekvapenie. Toľko emócií naraz.
Svojím veselým hlasom, dvoma pomocníkmi čertmi a anjelom zdravil ľudí, ktorým do mrazivého pracovného rána vlieval trochu sviatočného, slnečného tepla. Jeho slová sa tak stávali skutkami ako naozajstného Mikuláša. ,,Rozdávať radosť, to je zmyslom mojich dnešných krokov“ pošepol Adrián Kurila, ktorý sa v spolupráci s primátorom mesta Svidník Jánom Holodňákom, zamestnancami odboru školstva, kultúry, športu a mládeže a základnou umeleckou školou vydal do škôlok, aby naplnil svoje poslanie. Spoločníkov mu robili čerti - žiaci základnej umeleckej školy Nikolas Uhrin a Jakub Derco, pod vedením pani učiteľky Dariny Markovej a anjel - Petra Pichaničová. Táto malá mikulášska ,,delegácia“ spestrila chladné svidnícke dopoludnie, ale keďže deň ani zďaleka nekončil Mikuláš sa rozhodol potešiť aj tých, ktorých v uliciach nestretol. V popoludňajších hodinách navštívil deti v Detskom domove vo Svidníku. Aj tu všetkým zaželal veľa vzájomnej lásky, lásky k starostlivým vychovávateľkám a najmä viery v seba samých. Tie mu radosť vrátili v podobe malého hudobného a tanečného programu, ktorý vykúzlil úsmev nielen divákom, ale aj samotným účinkujúcim. Možno by sa mohlo zdať že úsmev sa nedá rozdať, ale kto stretol v utorok Mikuláša, potvrdí, že ten náš to urobil. A on ho nerozdával len deťom, lebo dobré sú nielen deti. On nezabudol ani na tých, ktorí to dobro v deťoch rozvíjajú správnym smerom. A tak na sklonku dňa nečakane zabúchal do okien zborovne Základnej umeleckej školy, aby aj tam pripomenul, že radosť z Mikuláša nie je len detská emócia.
